Rodičom sa stáva človek dlho pred narodením dieťaťa. Veľakrát dokonca aj pred jeho počatím. Je to vtedy, keď začne na svoje dieťa myslieť a svoje dieťa si predstavovať. V jeho mysli a srdci vzniká predstava nového človiečika. Vytvára sa tak prvá väzba medzi ním a jeho budúcim dieťaťom.
Pre niekoho je to pomalá, takmer nepostrehnuteľná zmena, pre iného je to zmena nepríjemná. Fantázie a emócie sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmeny. Venovať čas preciťovaniu pohybov bábätka v bruchu, predstavovať si, čo robí, či a ako sa pohybuje, dokonca aj to, aké má emócie a nálady, nie je len záležitosťou fantázie: je to už spôsob, ako s ním nadviazať vzťah, ako využiť dobu čakania na to, aby sme ho začali spoznávať, aby pôrod nebol stretnutím, ale pokračovaním zbližovania. Toto vciťovanie, tieto predstavy a dialóg prostredníctvom dotykov a polôh tela sa nazýva prenatálny bonding.
S anglickým termínom "bonding" sa môžete stretnúť v súvislosti s popôrodnými postupmi v pôrodniciach, ale v skutočnosti nadviažete väzbu so svojim dieťaťom oveľa skôr. Môže to byť vedome a chcene alebo to bude nevedomky. Bolo preukázané, že schopnosť nadviazať pevné puto s ešte nenarodeným dieťaťom podporuje väzbu medzi ním a jeho rodičmi aj po pôrode a znižuje riziko popôrodnej depresie u matky (1).
Vzťahom medzi ešte nenarodeným dieťaťa a jeho rodičmi sa zaoberalo veľké množstvo vedcov. Medzi najznámejšie patrí výskum M. S. Cranleyovej (2), ktorý zdôraznil, ako počas deviatich mesiacov tehotenstva dochádza k psychofyzickému vývoju plodu aj k premene ženy na matku. Čo pre ňu znamená uvedomenie si novej identity spojenej s jej novou rolou, pre plod vytvorenia vlastnej a pre oba vytvorenie vzťahu, prvého vzťahu, ktorý Cranleyová nazýva prenatálne spojenie a ktorý úzko koreluje s postnatálnym spojením. Jeho kvalita podľa tejto vedkyne ovplyvňuje priebeh tehotenstva, pôrodu, následného vzťahu pripútanosti rodiča k dieťaťu a psychický vývoj dieťaťa (3). Z čoho sa však prenatálny attachment vlastne skladá? Je to súbor kognitívnych a emocionálnych reprezentácií matky voči dieťaťu v bruchu, ktorý sa niektorí vedci pokúsili zmerať a klasifikovať.
(1) E. Petrite al, “Maternal–foetal attachment independently predicts the quality of maternal– infant bonding and post-partum psychopathology”, The Journal of Maternal-Fetal & Neonatal Medicine 31 (2018) pp 3153-3159
(2) MS. Cranley, “Development of a tool for the measurement of maternal attachment during pregnancy. Nursing Research” (1981)
(3) Fleming AS, Ruble DN, Gordon LF, Shaul DN “Postpartum adjustment in first-time mothers: Relations between mood, maternal attitudes, and mother-infant interaction”, Developmental Psychology (1988)
Winkler J, Hrdinová J, Kukla L. Maternal bonding and a healthy life style during pregnancy. Casopís Lékar̆ů C̆eských. 2000;139:71-73.